Bratislava 22. júla (Teraz.sk) – Ústava priamo nedefinuje procedúru odobratia poverenia individuálnemu členovi dočasnej vlády, ktorá funguje bez dôvery parlamentu. To vytvára priestor na to, aby Ivan Šimko podal vo veci svojho odvolania sťažnosť na Ústavný súd (ÚS) SR. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Ak by sa Ivan Šimko sťažoval, rozhodnutie ÚS SR by pre budúcnosť určilo postup, ako v takýchto prípadoch môžu ústavní činitelia postupovať. „Podľa mňa to nie je riešené nijako, rozhodne to nie je v ústave priamo napísané,“ upozornil Hrabko.

Na rozdiel od občanov, ktorí môžu robiť všetko, čo im ústava zákony nezakazujú, štátne inštitúcie a najvyšší ústavní činitelia môžu podľa neho robiť len to, čo majú ústavou a zákonmi vyslovene dovolené. „Ivan Šimko bol odvolaný dva krát, rovnako aj pán Lengvarský a ďalší,“ tvrdí Hrabko. „Raz Ivana Šimka prezidentka odvolala z rozhodnutia parlamentu, ktorý vláde nevyslovil dôveru a druhý krát ho odvolala teraz. Nedá sa to urobiť tak jednoducho, ako to urobili,“ vysvetľuje.

Podľa Hrabka nie je možné, aby prezidentka ešte raz „odvolala“ ministra, ktorý už raz odvolaný bol. „Demisiu podľa mňa nemôže podať minister, ktorý už je odvolaný a rovnako podľa mňa nemôže premiér podať návrh na odvolanie už odvolaného ministra,“ povedal.

Ústavne čisté riešenie by podľa neho bolo, keby prezidentka vymenovala úplne novú vládu, ktorá by potom bola opäť povinná do tridsiatich dní požiadať o dôveru parlamentu. Hrabko upozornil, že hoci sa možnosť dočasnej vlády pod gesciou prezidentky považovala za hraničnú a výnimočnú, len v tomto volebnom období už máme druhú takú vládu. Je teda možné, že sa tento model vládnutia bude v budúcnosti vyskytovať častejšie a bolo by vhodné, aby bolo známe stanovisko ÚS napríklad k situácii, aká nastala teraz.

Skutočnosť, že toto nie je prvý prípad, kedy bolo členovi dočasnej vlády odobraté poverenie podľa Hrabka samo osebe smerodajné nie je, keďže sa naše právo nezakladá na precedensoch a ÚS môže za nesúladné s ústavou označiť aj politické kroky, ktoré sa v minulosti už realizovali.

Samotné odvolanie Ivana Šimka považuje Hrabko za politickú chybu hlavy štátu. „Situácia sa dostala do polohy „buď-alebo“, čo je situácia, ktorej sa politici vyhýbajú ako čert krížu. Lebo potom sa už nedá dosiahnuť kompromis. Pani prezidentka namiesto vlastného ministra uprednostnila dvadsiatich policajtov,“ poznamenal Hrabko s tým, že pre budúcnosť štátu bolo toto rozhodnutie prezidentky veľmi nešťastné.

Dodal, že aj Šimko mal podľa neho pred dvoma mesiacmi zvážiť, či za súčasnej situácie ponuku prezidentky viesť rezort vnútra vôbec prijme. „Situácia sa od čias, kedy pôsobil v politike a ministerských funkciách, rapídne zmenila a on jednoducho precenil svoje sily,“ konštatoval Hrabko.

Na margo sporu samospráv s premiérom Ódorom o vyplatenie 108 miliónov eur ako kompenzácií zvýšených nákladov na energie, Hrabko poznamenal, že sa čaká na 15. august, kedy predseda vlády avizoval svoje rozhodnutie. Hoci tieto peniaze samosprávam prisľúbil expremiér Heger a sú súčasťou rozpočtu, zvýšené výdavky spôsobené dodatočnými legislatívnymi zmenami podľa Hrabka situáciu zmenili. Odhaduje, že premiér Ódor napokon rozhodne o vyplatení časti tejto sumy, celú ju však zrejme samosprávy nedostanú.