Bratislava 12. septembra (Teraz.sk) – Progresívne Slovensko (PS) a SaS aktuálne odmietajú budúcu povolebnú spoluprácu s Hlasom-SD, ale po posledných parlamentných voľbách ho vyzývali na vstup do spoločnej vládnej koalície. V TASR TV na to upozornil publicista Juraj Hrabko.

Pripomenul, že strane Petra Pellegriniho po voľbách v roku 2023 za súhlas so vstupom vládnej koalície ponúkalo Progresívne Slovensko kreslo premiéra a SaS navrhovala ponúknuť aj post ministra vnútra, len sa napokon nedohodli. „Po voľbách je situácia vždy iná ako pred voľbami,“ konštatoval Hrabko, ktorý by predvolebným vyhláseniam strán o tom, s kým vylučujú budúcu spoluprácu, veľkú váhu neprikladal.

Kritiku SaS, že Richard Sulík a Boris Kollár, na rozdiel od SaS, ktorá aktuálne zásadne odmieta budúcu spoluprácu so Smerom-SD, Hlasom-SD, SNS a Republikou, podobné vyhlásenie neurobili, preto nepokladá Hrabko za relevantnú.

Predvolebné vyhlásenia vylučujúce niektoré strany z budúcej spolupráce majú podľa neho význam iba z hľadiska lákania skupín voličov, ktorí majú voči týmto stranám averziu. „Snažíte sa osloviť tých voličov, aby išli k vám a nie k takým stranám, ktoré o tom tak presne nehovoria. Ale je to iba lákadlo,“ povedal.

Po voľbách sú podľa Hrabka pre politické strany podstatné reálne možnosti zloženia novej koalície, o ktorých rozhodli voliči hlasovaním. Zároveň podľa neho platí pravidlo, že politické strany, ktoré vedia zložiť parlamentnú väčšinu, výrazne preferujú dosiahnutie akejkoľvek dohody pred opakovaním volieb. „Radšej sa dohodnú za akúkoľvek cenu, ale dohodnú sa, akoby sa opäť vystavili vôli voličov. Ničoho iného sa politici neboja tak, ako volieb, kedy o nich rozhodujú druhí a nie oni sami osebe,“ konštatoval Hrabko.

Na margo perspektívy spolupráce Kollára so Sulíkom, ktorí sa dohodli na spoločnej kandidátnej listine do parlamentných volieb pod názvom Sme rodina a Sulíkovci, Hrabko povedal, že obaja lídri majú u voličov potenciál. Ich výhodou je, že každý oslovuje inú voličskú skupinu. Nakoľko svoj potenciál využijú, sa podľa Hrabka v tejto chvíli nedá odhadnúť. „Zatiaľ ešte nič neurobili. Treba si počkať na ich prvé politické kroky,“ konštatoval.

Premiér Robert Fico (Smer-SD) v utorok 8. septembra vyzval generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby odstúpil zo svojej pozície. Uviedol, že chce vytvoriť tlak dôkazov a argumentov, pri ktorom bude musieť Žilinka zvážiť, či je vhodné, aby bol na čele prokuratúry. „Ako som to vnímal ja, predseda strany Smer-SD vyslovil požiadavku na generálneho prokurátora, aby zvážil svoje odstúpenie. Pán Žilinka to zvážil a povedal, že neodstúpi,“ reagoval Hrabko.

Dodal, že politickej strane, vrátane Smeru-SD, nemôže nikto zakázať, aby vyvíjala tlak aj na generálneho prokurátora, sama však veľké šance nemá. Inak by to podľa neho bolo, ak by Robert Fico dokázal za svojim zámerom zjednotiť parlamentnú väčšinu, teda minimálne celú vládnu koalíciu, a pristúpil by k legislatívnym zmenám. „Ja si počkám, s čím prídu, a potom to budem hodnotiť. Nedá sa hovoriť o niečom, čo neexistuje, a ten návrh ešte neexistuje,“ povedal Hrabko.

Na otázku, či by možné rozsiahle zmeny na prokuratúre, ktoré naznačoval premiér, mohli súvisieť so znovuvytvorením Úradu špeciálnej prokuratúry, Hrabko povedal, že to by nebola rozsiahla zmena, ale len návrat k stavu, ktorý už v minulosti platil.