Bratislava 31. marca (TASR) - Slovensko zažilo za uplynulých 30 rokov turbulentné obdobie. V Novembri '89 bola na Slovensku veľká eufória, ktorá však rýchlo vyprchala. Nasledovali 90. roky a odklonenie od integračnej cesty, zaostávanie za susedmi v regióne. Po porážke mečiarizmu prišli kľúčové reformy, Slovensko vstúpilo do Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO). Dnes je na Slovensku stále demokracia, no niektoré inštitúcie sú mimoriadne slabé, napríklad politické strany, čo má vplyv aj na ďalší vývoj. Takto opísala vývoj na Slovensku sociologička Oľga Gyárfášová. V relácii CD Klub v TASR TV zároveň zdôraznila, že cesta k demokracii nie je priamočiara ani nezvratná.

        "Demokracia je väčšinovo prijímaná ako najlepší spôsob spravovania vecí verejných, ako ten najlepší možný politický režim. Na druhej strane, to, čo ľudia vidia v praktickom živote, sa veľmi líši od ideálu," poznamenala. Politické slobody ako sloboda slova, zhromažďovania či vierovyznania ľudia podľa Gyárfášovej majú. "Sú nespochybniteľné. Možno až tak, že si ich málo vážime," podotkla. Veľký dôraz je však aj na sociálne práva. "Veľmi dôležitá je rovnosť, spravodlivosť, férovosť, dodržiavanie pravidiel. A ľudia vidia, že toto im štát nie je schopný doručiť. Ani tú sociálnu a ekonomickú pomoc, keď sa ocitnú v núdzi. Demokracia v každodennom živote je hodnotená na základe každodenných výstupov, ktoré sa týkajú každodenného života, už menej na základe ideálov, ktoré stále platia," vysvetlila.

        Základné inštitúcie podľa jej slov fungujú, ale mnohé sú veľmi slabé. "To sú napríklad politické strany. V reprezentatívnej demokracii potrebujeme silné programovo postavené politické strany, ktoré zastupujú záujmy, názory, hodnoty ľudí, ktoré ich reprezentujú," uviedla v TASR TV. Súčasné politické strany sú však podľa nej "neskutočne slabé", postavené na jednom lídrovi, ktorého odchodom zanikajú. "To je známka nestability. Tie strany nemajú stálejšie platformy, ale ani nevytvárajú verejné politiky, čo by menilo politiky štátu," doplnila sociologička. Ľudia potom podľa jej slov volia premenlivo, nestálo. Poukázala aj na absenciu zodpovednosti v politike.

        Gyárfášová si myslí, že mnohé demokratické hodnoty nie sú ešte ukotvené v povedomí ľudí. "Ľudia sú náchylní podporovať extrémizmus, neuznávať menšinové práva, dožadovať sa silnej autoritárskej ruky, lebo demokracia im pripadá, že je to chaos," vysvetlila. Poukázala na to, že problémy majú aj iné štáty. "Autoritárske tendencie sú aj v iných krajinách, dá sa povedať, že naberajú na sile. Tá neistota je veľmi veľká a nedá sa asi povedať, že Slovensko by dnes nebola demokratická krajina. Ale treba si tie ohrozenia uvedomovať," poznamenala. Poukázala aj na existenciu a vplyv sociálnych sietí, najmä v súvislosti so šírením nenávisti a slobodou slova. "Sloboda slova nemôže byť bezbrehá. Nenávisť a osobné napádanie ľudí, šírenie netolerancie voči menšinám nemôžu byť zaštítené za slobodu slova," zdôraznila.

Pozrite si reláciu CD Klub s Pavlom Demešom, dozviete sa viac o tom, ako sociologička Oľga Gyárfášová hodnotí v poradí druhý virtuálny Summit za demokraciu, ktorý hostil americký prezident Joe Biden a na ktorom sa zúčastnila aj prezidentka SR Zuzana Čaputová.